Naša reflexia III – Ján Bulla a István Nagy

Bulla pôsobí na festivale ako registrátor a záložný organista, tentoraz dostal príležitosť hrať veľkú Gotickú symfóniu Ch.- M. Widora. Kremnický koncertný organ prináša každému organistovi možnosť miešania množstva farieb a vďaka vynikajúcej akustike predstaviť aj svoju prstovú i pedálovú virtuozitu, pretože kremnická hradná akustika tlmočí všetky hudobné prejavy jasne, zrozumiteľne a neskreslene. Pre Jána Bullu bola interpretácia Widorovho diela súčasne príležitosť i poznanie ako znie monumentálny Widorov opus na excelentnom kremnickom organe, jedinečnosť kombinácií jednotlivých registrov je totiž na každom organe iná a jediná možnosť ako ich spoznať je vlastná interpretácia.

 
István Nagy už odohral na kremnickom festivale dva veľké programy, teraz hral polrecitál, programovo zložený z transkripcií. Tri časti z baletu Luskáčik P. I. Čajkovského priniesli naozaj pôsobivú melodiku, ale aj registrovú bohatosť kombinovanú s výraznými rytmickými motivickými prvkami. Už tu Nagy naznačoval, že romantická zvukomalebnosť mu je blízka, že sa rád s ňou hrá a modeluje ju. Určite nie neúspešne, no publikum najviac akceptovalo Griegovu suitu Peer Gynt, ktorú hral Nagy naozaj výborne. Či to bola úvodná časť Ráno alebo vynikajúco tempovo a farebne vymodelovaná smútočná hudba Aasina smrť alebo záverečný Anitrin tanec. V smútočnej hudbe vybudoval krásne zvukové kontrasty, inokedy zase gradácie alebo záverečný ústup do úplného pianissima. Rovnako z Anitrinho tanca sršala pravá tanečnosť a ozajstný temperament. István Nagy hral Griega s veľkou fantáziou, invenciou a povestnou iskrou, ktorá robí umenie umením, ktorá nám tak často chýba u v súčasnosti tak preferovanej virtuozite. Záver Nagyovho vystúpenia patril Chačaturjanovmu Valčíku z baletu Maškaráda a Šabľovému tancu z baletu Gajané. István Nagy jednoznačne zaujal a získal si publikum. Tomu musel zahrať prídavok – Šostakovičov Valčík č. 2. A keď už publikum odchádzalo, tým menejnáhlivým zahral transkripciu beatlesovskej piesne Because. Vtedy si už získal publikum naplno, to si žiadalo CD nahrávky a možno aj ďalší prídavok.
 

Živý a bezprostredný kontakt a spontánne reakcie publika s umelcom sa stali skutočnosťou a boli by sme veľmi neúprimní, keby sme o mimoriadnej atmosfére na tomto koncerte nenapísali.

Organistu Mgr. Istvána Nagya sme predstavovali tri roky, dúfame, že nie zbytočne, ako našu predstavu vynikajúceho cirkevného organistu. István Nagy pôsobí v Kolárove a veríme, že si tamojší farníci vážia akého majú skvelého organistu, pretože by bol  ozdobou nie jedného väčšieho chrámu v Nitre či Bratislave. Vieme si predstaviť jeho nedeľné či sviatočné citlivo sprevádzané omše s veľkým, pôsobivým, virtuózno-výrazovým postludiom, ktoré vždy znamenalo základ pri rozvoji organového umenia. Pre nás je ale nateraz najdôležitejšie, že nášmu festivalu pridal osobitne zostaveným programom nemalý umelecký kredit a že návštevníci odchádzali po jeho interpretáciách z kremnického chrámu nadšení.

kremnickyhradnyorgan.sk